Neuroveda patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce vedné odbory. Každý rok prinášajú vedci neuveriteľné objavy o tom, ako funguje mozog. Tu sú niektoré z najvýznamnejších z posledných rokov.
V roku 2024 vytvorili vedci z Googlu a Harvardovej univerzity najdetailnejšiu mapu mozgového tkaniva v histórii. Zobrali kúsok ľudského mozgu veľký 1 mm³ – veľkosť semienka maku – a nakrájali ho na 5 019 plátkov, každý hrubý 30 nanometrov. Na spracovanie obrazov použili umelú inteligenciu. V tomto malom kúsku našli 57 000 neurónov a 150 miliónov synapsií.
Connectome je úplná mapa všetkých spojení v mozgu – podobne ako genóm je mapa všetkých génov. Vedci sa snažia zmapovať celý ľudský mozog, čo je obrovská výzva, keďže obsahuje 86 miliárd neurónov spojených stovkami biliónov synapsií.
Zdroj obrázka: thebrewnews.com / Google Research & Harvard
V roku 2024 vedci z konzorcia FlyWire zmapovali úplný mozog dospelej samice octomilky. Mapa obsahuje 139 255 neurónov a 50 miliónov synapsií. Tento objav pomáha pochopiť, ako nervové obvody riadia správanie, učenie a pamäť.
Vedecký časopis Nature vyhlásil connectomics za Metódu roka 2025. Je to dôkaz toho, aký veľký prelom táto oblasť predstavuje pre celú neurovednú komunitu.
Tím z Baylor College of Medicine a Stanfordovej univerzity zaznamenal mozgovú aktivitu v 1 mm³ vizuálnej kôry myši počas toho, ako zviera sledovalo videoklipy. Je to doteraz najväčšia funkčná mapa mozgu cicavca.